Naath sa zobudila skoro ráno. Prehrabla sa v žiarivých vlasoch a postavila sa z postele. Na sebe mala stále zlatistý plášť, určite zaspala neskoro a zabudla sa prezliecť. Pomyslela si a ihneď vybehla z izby. Prešla chodbou takmer nečujne. Zastala pri posledných dverách, ktoré patrili Kráľovi. Letmo zaklopala, hlas z izby ju pozval dnu. Keď otvorila dvere, jej otec stále ležal v posteli v zlatom pyžame so striebornou čiapkou na spanie. Keby ho videla prvýkrát, určite by sa zasmiala.
„Dobré ráno dcérka. Prosíš si nieč...“ ani nestihol dopovedať a ona začala.
„Povieš mi čo ten rozhovor mal znamenať?“ spýtala sa svojho otca sadajúc si do kresla vedľa postele.
„Ako to... to prekliate ZRKADLO!“ zvreskol, no viac už nič nepovedal. Len na ňu pozeral.
„Prepáč otec, viem, že to bolo nevhodné, ale chcem vedieť: súvisí to z Lesom? Naozaj prišli? Vrátili sa?“ spýtavo samu pozrela do očí. Miláčik, veď to zrkadlo nikdy neklame. Zaznel jej hlas v hlave, nepatril však ani Kráľovi, ani jej. Ešte niečo jej aj šepol, no už radšej nevnímala a čakala na otcovu odpoveď. Kráľ prikývol a znovu bol ticho.
„Dnes sa bude konať Spoločenské stretnutie Elfov. Teraz choď do školy, mám predtým ešte veľa práce.“ Postavil sa a prešiel k dverám, ktoré otvoril. Naath sa postavila, poklonila sa ako sa patrí a nahnevane vyšla z izby. Neboj dievčatko. Ty sa onedlho dozvieš viac... Ten hlas bolo počuť znova, aj po ceste do školy počula pár slov od neznámej osoby, stále sa ich snažila ignorovať. Kráčala po chodbe školy, keď jej niečo napadlo. Musí to byť niekto z mojej rodiny, len s nimi dokážem komunikovať telepaticky. To vedela, ale kto to mohol byť – na to neprišla. Z premýšľania ju vyrušil známi hlas, tento krát však neznel v jej hlave.
„Naath ahoj.“ Bol to Thamis. Jej dobrý priateľ. Odzdravila a ešte predtým ako začala hodina mu povedala, čo hrozné videla v zrkadle. Nič na to nepovedal, jeho znepokojivý pohľad hovoril za všetko.
„A dnes bude nejaké stretnutie Elfov...“ dodala, no vtedy už zazvonilo a oni sa pobrali do triedy.
„Otec?“ Thamis vošiel do domu. Jeho otec bol v hale a čítal si nejaký list. Tham k nemu pristúpil, pozdravil. Otec len mykol hlavou a čítal ďalej. Jeho syn na posadil za stôl a čakal, dokým otec dočíta. Napokon sa na neho Sorath pozrel.
„Moc si nesadaj chlapče. O chvíľku to začne...“ nahnevane hodil list na zem a vybehol hore na poschodie prezliecť sa do nového plášťa. Tham rýchlo vyskočil na nohy, list vzal do rúk a prečítal si ho.
Stálo na ňom:
Vážený Sorath Rubeouz!
Kráľ Elfskej Ríše pozýva Teba a Tvoju rodinu na Spoločenské stretnutie Elfov. Stretnutie začína ako vždy o druhej hodine poobede v Spoločenskej sieni Paláca.
Kráľ Ríše Elfov & Kráľ Ríše Temných Elfov
Akoby ľudí pozývali na nejaký bál... Prebehlo mu hlavou a v duchu sa zasmial. List hodil na zem, tam kde aj bol a vybehol aj on hore prezliecť sa.
Sorath a Thamis pomaly kráčali po kamennej ceste. Ako ostatní, aj oni mali na sebe slávnostné plášte, ktoré Elfovia nosili vždy keď sa konalo u Kráľa. Pridali do kroku, aby tam boli čo najskôr. Po ceste sa k nim pripojilo pár ľudí, čo sa Soratha niečo pýtali.
„Vieš čo sa deje, Sorath?“
„Je to pravda, že sa vrátili?“
„Čo od nás chce Kráľ“
Sorath ich však ignoroval. Kráčal ďalej, občas sa na nich pozrel ako zvedavo si ho prezerajú a potom len pozeral na cestu pred sebou. Onedlho konečne dorazili k Palácu, ktorý v dennom svetle pôsobil krajšie ako v noci, keď ho videl Tham prvýkrát. Vošli dnu. Tento krát však v hale boli aj iné dvere, ktoré boli asi predošlú noc začarované, pretože Tham si bol istý, že ich tu nevidel. Vošli do dverí. Ocitli sa v priestrannej kruhovej miestnosti, plnej drevených lavičiek, stoličiek alebo mäkkých kresiel. Bolo tam zo dvadsať radov, ktoré boli plné ľudí. Sorath a Tham si sadli najbližšie k malému pódiu, ktoré sa nachádzalo na samom konci miestnosti, pretože len tam boli voľné miesta. Ušli sa im mäkké kreslá, takže sa nesťažovali a čakali dokým to začne. Napokon sa pódium vystúpil Jearinsom – Kráľ Elfskej Ríše a za ním ďalší muž odetý v čiernom plášti. Postavili sa vedľa seba do stredu pódia. Jear začal rozprávať ako prvý.
„Vitajte Elfovia moji na ďalšej porade Elfov. Tento krát sme boli nútení pozvať aj našich priateľov – Elfov z Ríše Temných Elfov – a určite sa pýtate prečo.“ odmlčal sa.
„Po dôkladnom prešetrení okolia Lesa sme zistili, že isté temné bytosti napádajú naše zdroje energie a magickej sily, ktorú nám darovali posvätný predkovia pred mnohými rokmi. Boli sme nútení zasiahnuť. Podľa toho, čo sme sa dozvedeli mohlo by nám pomôcť kúzlo Hviezd, ktoré je však neznáme aj pre najstarších obyvateľov.“ dokončil svoju reč a nechal slovo druhému mužovi. Kráľ Temných Elfov bol starý muž tmavej pokožky. Jeho oči boli tmavé ako jeho vlasy. Bol vysoký, určite o dosť vysoký ako Jear.
„Kúzlo by sa malo nachádzať v knihe prastarých mám, ktorej miesto uloženia je takisto neznáme.“ chrapľavým hlasom pokračoval v Jearovej reči.
„Ale vôbec to nie je také ľahké...
Nájde ju len ten,
kto po tom túži najviac.
Prečíta ju len ten,
kto pozná históriu svojej rasy.
A kúzlo dokáže vyrieknuť len ten,
kto si hovorí najmladší z rodu kráľov.“
Tajomne odrecitoval básničku, ktorá dávala odpoveď na všetko a medzitým vyvolala mnoho otázok.
„Máme rovnakú históriu. Spája nás mnohé aj keď sme sa od seba oddelili. Preto sme sa stretli všetci spolu v jednej miestnosti.“ opäť prehovoril Jear, ľudia si potichu čosi šepkali a vymieňali si znepokojivé pohľady.
Sorath šiel vybuchnúť od zlosti. Z očí mu sršal hnev.
Do pekla Jear, čo to robíš? Preniesol do mysle Kráľa a tvrdo na neho pozrel. To čo bolo povedané a sľúbené dávno. Eryn neodišla náhodou. Vieš to. odvetil mu a už sa na neho ani nepozrel. Nedokázal to. Mal strach.
„Teraz je nanajvýš potrebné zachovať pokoj. Keby však máte nejaké informácie, hláste sa v paláci svojej Ríše. Stretnutie sa skončilo. Môžete opustiť sálu.“ Na koniec prehovoril opäť Kráľ Temných Elfov svojim chrapľavým hlasom. Dnes to bolo nejaké rýchle čo? Potrebuješ to oznámiť svojim priateľom? Kľudne. Sorath končí. Preniesol Sorath do Jearovej mysle ešte tieto slová a potom pomaly vykročil von. Už tu nechcel byť ani minútu. Jeho syn kráčal tesne vedľa. Čo sa stane ak zničia Les? toto bolo jediné čo sa ho spýtal, Sorath sa na Thama pozrel a odvetil nahlas: „S Lesom zničia aj nás. Všetkých.“ Thamis sa ho už na nič nepýtal. Kráčal vedľa svojho otca po kamenných cestách domov. Keď dorazili, obaja sa zavreli v svojich izbách. Potrebovali si to všetko zhrnúť ešte raz a od začiatku.